Hoci sa pri diskusii o placente môžeme cítiť neisto, je to jeden z najúžasnejších príkladov toho, aké fascinujúce je ľudské telo. Len sa nad tým zamyslite – v lone matky sa vyvinie ďalší orgán, vďaka ktorému je dieťa s ňou prepojené, má dostatok potrebných živín a postupne rastie. Áno, placenta dokáže toto všetko a ešte oveľa viac.
Placenta v rôznych kultúrach
Donedávna sa len málo žien v našich končinách zamýšľalo nad tým, čo urobiť s placentou po pôrode. Pritom v rôznych kultúrach sa s ňou, v minulosti alebo aj v súčasnosti, narábalo rôzne. Starí Egypťania napríklad považovali placentu za akéhosi tajného „anjela strážneho“ dieťaťa. Hmongovia v južnej Ázii zasa veria, že je dôležité, aby bola placenta pochovaná doma. Keď totiž zomrú, duša sa vráti na miesto, kde sa narodila a spojí sa so svojou placentou, ktorá zosnulému pomôže cestovať do duchovného sveta za jeho predkami. Zaujímavé je, že Maori na Novom Zélande používajú rovnaké slovo pre placentu aj zem: „Whenua“. No a na indonézskom ostrove Bali je tradíciou uzavrieť placentu do kokosovej škrupiny a zavesiť ju na strom na dedinskom cintoríne. Verí sa, že to ochráni dieťa pred chorobami a nešťastím. Hoci sú niektoré z týchto rituálov poverčivé, úcta, ktorá sa placente preukazuje od dávnych čias, naznačuje, že naši predkovia vedeli, že placenta je viac než len biologický odpad.
Ako je to u nás?
Tu sú dve veci, ktoré je možné po pôrode urobiť s
placentou.
1. Spáliť ako
biologický odpad
Podľa slovenských
zákonov sa placenta považuje za anatomický patologický odpad, ktorý sa následne
spaľuje v spaľovni.
„Placenta, ako aj pupočná šnúra sú u nás na základe
zákona likvidované ako biologický odpad. Odber a uchovanie placenty na budúce
možné liečebné využitie je teda jediná možnosť, ako s placentou naložiť mimo
štandardného postupu pôrodnice," potvrdzuje súčasnú situáciu gynekológ MUDr. Robert
Hlávek, PhD.
2. Odobrať
a uchovať ako zdroj kmeňových buniek
Dnes vieme, že
placenta je biologicky cenný materiál, ktorý je zdrojom unikátnych kmeňových
buniek. Moderná medicína ich skúma pri liečbe čoraz väčšieho spektra chorôb a pri
regenerácií ľudského tela.
Už vyše dve
desaťročia je aj na Slovensku možné požiadať o odber takzvaných perinatálnych tkanív. Najskôr to
bola pupočníková krv, postupne tkanivo pupočníka a nakoniec aj samotná
placenta. Odber vykonáva pôrodník na pôrodnej sále, bezprostredne po pôrode
dieťaťa. Niet sa čoho obávať: ide o úplne bezpečný a bezbolestný zákrok pre
novorodenca aj pre mamičku.
„Odber je možné vykonať aj pri pôrode cisárskym rezom,
keď má rodička epidurálnu, spinálnu alebo celkovú anestéziu. Taktiež pri
predčasnom pôrode a dokonca aj vtedy, keď má mamička cukrovku či gestózu," hovorí
gynekológ.
Placenta sa
odoberá vždy v kombinácii s pupočníkovou krvou a s tkanivom
pupočníka. Najskôr sa odoberá pupočníková krv, potom tkanivo pupočníka
a nakoniec samotná placenta. Po prestrihnutí pupočníka sa placenta premyje
fyziologickým roztokom a vloží do sterilného transportného vrecka, v ktorom sa
preváža do spracovateľského laboratória spolu s pupočníkovou krvou
a tkanivom pupočníka.
Na rad
prichádza náročný proces spracovania placenty. Zamrazených môže byť viacero
vakov a kryoskúmaviek vďaka čomu je možné viacnásobné použitie pri liečbe
rôznych ochorení nielen pre dieťa, ale aj pre celú rodinu. Spracované tkanivá
sa následne zmrazia v prístroji, ktorý je riadený počítačom
a uskladnia sa v biologickom kontajneri v parách tekutého dusíka
pri teplote -180 °C. Teplota je počas skladovania neustále monitorovaná a pri
týchto podmienkach môžu byť skladované niekoľko desiatok až stoviek rokov bez
vplyvu na ich kvalitu. Takto uskladnené tkanivá nemajú dobu exspirácie. Preto
je ich využitie pri liečbe možné kedykoľvek počas života dieťaťa – v detstve aj
v dospelosti.
Prečo sa rozhodnúť pre uchovanie placenty?
Placenta je úžasným zdrojom širokého spektra
kmeňových buniek. Spomedzi perinatálnych tkanív obsahuje najviac buniek čo sa
týka množstva, ale aj typov.
Bunky
placenty, rovnako ako aj pupočníkovej krvi a tkaniva pupočníka nie sú
ovplyvnené ochoreniami získanými počas života či životným štýlom človeka, keďže
ide o bunky čerstvo narodeného dieťaťa.
„Pupočníková krv sa dnes používa ako zdroj krvotvorných
kmeňových buniek pri štandardnej liečbe - transplantácii krvotvorných kmeňových
buniek (známejšia možno ako transplantácia kostnej drene). Tá sa využíva
napríklad pri onkologických a hematologických ochoreniach, ako sú leukémie,
lymfómy, niektoré typy solídnych nádorov a anémie, ale aj na niektoré
poruchy imunity či metabolické ochorenia. Ide o niekoľko desiatok (takmer
100) ochorení," vysvetľuje molekulárna genetička a odborná
poradkyňa Cord Blood Center MSc. Dominika Valent Raffajová. Placenta tieto bunky obsahuje niekoľkonásobne
viac.
„Viaceré
štúdie mezenchymálnych kmeňových buniek pochádzajúcich z placenty preukázali
porovnateľný, v mnohých prípadoch dokonca lepší, terapeutický potenciál, aký
vykazujú tieto bunky pochádzajúce z kostnej drene alebo z pupočnej šnúry,“ vysvetľuje Dr. med. Thoennissen, špecialista
na internú medicínu, hematológiu a onkológiu z Mníchova, ktorý sa výskumom
kmeňových buniek zaoberá už 15 rokov. „Majú silnejšiu proliferačnú a regeneračnú
schopnosť a čo je pozitívne, zároveň s minimálnym rizikom imunitnej
reakcie.“
Okrem toho je placenta
zdrojom tzv. endoteliálnych progenitorov, ktoré podporujú tvorbu nových krvných
ciev. „Výhoda buniek získaných z placenty
je, že vďaka ich imunologickej naivite sú oveľa lepšie tolerované v organizme
príjemcu. Preto z nej môžu mať prospech aj rodičia či iní príbuzní dieťaťa,“
dodáva molekulárna genetička a odborná poradkyňa Cord Blood Center MSc. Dominika
Valent Raffajová.
Okrem toho
prebiehajú klinické štúdie, ktoré skúmajú využitie buniek placenty pri ochoreniach
ako rakovina prsníka, hrubého čreva či konečníka, detská mozgová obrna,
mŕtvica, poranenia miechy, Parkinsonova choroba, skleróza multiplex, diabetes,
infarkt, Crohnova choroba, artróza, dysfunkcia vaječníkov, vnútromaternicové
zrasty a iné.