Ak mám byť
úprimná, nie som veľmi festivalový typ. Na Pohode som tiež nikdy nebola a aj
v tomto prípade platí staré známe nájdeš ľudí, ktorí ju milujú a tých
čo nenávidia. Avšak line-up tohtoročnej
Pohody ma presvedčil, že je načase zmeniť môj názor. V štvrtkové
popoludnie nasadám do vlaku a s plným ruksakom mierim smer Trenčín –
letisko, kde sa koná už 18. ročník. V spolupráci so ŽSR vypravili
organizátori špeciálne vlaky na Pohodu z viacerých slovenských
a českých miest. Cestou debatujem a dostávam odporúčania, čo všetko mám na Pohode vidieť. Moja agenda sa
vcelku rozširuje, neviem či to za tie 3 dni stihnem. Po 1,5 hodinovej ceste
vystupujem v Trenčíne. Z vlakovej stanice je tiež zabezpečená kyvadlová doprava až na letisko, vskutku tu mysleli na každý detail.
